Medvedia roklina | Bärenschützklamm – Kam na výlet s deťmi

Predpoveď počasia hlási slnečno, 26 stupňov a mi opäť s deťmi vyrážame na sobotný výlet. Hradov a zámkov máme dosť a preto sme sa rozhodli pre mierne adrenalínovú turistiku v rakúskom Štajersku. Našim dnešným cieľom je Medvedia roklina – Bärenschützklamm. Ak máte radi vodopády, úzke tiesňavy a strmé rebríky, tak čítajte ďalej.

Doprava do Medvedej rokliny

Z Bratislavy vyrážame skoro ráno, obchádzame ranné zápchy vo Viedni okolo jazera Neusiedler. Na diaľnicu sa napájame pri  Wiener Neustadt a ďalej pokračujeme smerom na Leoben.  Pri Bruck an der Mur odbočujeme smerom na Gratz. Pozorne sledujeme cestu, lebo čoskoro schádzame z diaľnice a smerujeme do dedinky Mixnitz. Medvedia roklina sa nachádza práve na konci tejto dedinky. Parkovanie je bezplatné a je zabezpečené na viacerých odstavných plochách, ktoré sú dobre označené. Cesta z Bratislavy trvá zhruba dve hodiny.

Čo ponúka Medvedia roklina

Medvedia roklina je sústava tiesňav, kaskád a vodopádov, ktorá je popretkávaná sieťou schodíkov a lávok. Prechod cez roklinu je jednosmerný a za vstup sa platí symbolické vstupné – 3,50 €. Používa sa na údržbu rozsiahlej siete chodníkov, ktorých kvalitu a bezpečnosť určite oceníte počas výstupu. V roku 1978 bol tento prírodný útvar vyhlásený za chránenú prírodnú pamiatku. Prechod by mali zvládnuť všetky vekové kategórie, avšak na niektorých miestach je potrebné mať dostatok odvahy a hlavne zahodiť strach z výšok.

Uťahujeme si šnúrky na topánkach, posilňujeme sa horalkou a vyrážame! Od parkoviska vedie cesta k vstupu do rokliny cez les, sprevádza nás šum potoka. Postupne sa stupňuje strmosť chodníka, čo je neklamným znakom blížiacej sa rokliny. Po zhruba pol hodinke prichádzame k domčeku, cez ktorý sa vstupuje do Medvedej rokliny. Platíme vstupné a hor sa na prvé rebríky. Dozvedáme sa, že nás čaká viac ako 150 rebríkov! Rátať ich nemusíme, lebo každý má na svojom konci poradové číslo.

Postupne stúpame a šplháme sa vyššie a vyššie. Cestou sa nám naskytajú krásne pohľady na vysoké vodopády predierajúce sa úzkou roklinou. Cez víkend tu býva trochu viac turistov a tak sa treba obrniť miernou dávkou trpezlivosti, pokiaľ si skupinka pred vami vyfotí všetko potrebné. 🙂 Samozrejme sa nikam neponáhľame a počas čakania sa kocháme krásami okolitej prírody.

Míňame schodíky s číslom 150 a po krátkej prechádzke lesom prichádzame k rozkošnej chatke s bufetom, osamotenej v tejto tiesňave. Obsluha má plne ruky práce a tak sa len rýchlo osviežime a pokračujeme cez drevený mostík ďalej. Hneď za chatou však spozorujeme pohyb. A hľa, divoká zver sa nám ukazuje v plnej kráse. Chvíľu čakáme, či sa zvieratko zľakne nás alebo sa rozbehne za nami a zľakneme sa ho my. Ale evidentne je to domáci miláčik, takže rýchlo robíme pár záberov a pokračujeme ďalej.

Zvyšok cesty prechádza lesom, až nakoniec prichádzame na lesnú čistinku, kde sa nachádza tentokrát väčšia chata s bufetom a posedením, ktorá ponúka vonkajšie sedenie a širšiu ponuku nápojov a jedla. Je tu živá vrava, keďže si všetci vymieňajú dojmy a pocity z nedávneho výstupu.

Občerstvíme sa a zahajujeme zostup smerom na parkovisko. Cesta vedie lesom a dole kopcom ubieha veľmi rýchlo. Nezabudnite ale brzdiť, miestami máme problém zastaviť sa. Ani sa nenazdáme a už sme na parkovisku pri aute. Deti sú už poriadne nachodené a v aute do pár minút zaspia.

Záver a hodnotenie

Misia splnená! Tento výlet odporúčame všetkým rodinkám, ktoré majú v obľube prírodu a turistiku. Zvládnu ho aj menšie deti, ale treba rátať, že možno nebudú ku koncu vládať. Nezabudnite si so sebou zobrať dostatok tekutín, keďže v rokline počas výstupu rebríkmi je len obmedzená možnosť zakúpenia občerstvenia.